Život Prešova
online
online
J. KOLLÁR: Druhou pôžičkou Grécku sa roztáča nebezpečná ruleta
21.02.2012 Celý región
Bratislava 21. februára (TASR) - Rozhodnutím o poskytnutí druhého záchranného balíka pre Grécko v sume 130 miliárd eur sa roztočila veľmi nebezpečná ruleta, a to aj s účasťou Slovenska. V reakcii na nočné rokovania ministrov financií eurozóny v Bruseli to dnes vyhlásil šéf finančného výboru parlamentu Jozef Kollár (SaS). Poukázal pritom na to, že podiel SR vo forme neodvolateľných garancií pre Grécko predstavuje 1,155 miliardy eur.
\"Boli sme proeurovalovými politikmi dlhé mesiace zavádzaní a klamaní tvrdením, že pôžička Grécku a euroval sú dve rozdielne veci. Po tom, čo sa udialo v Bruseli dnes nadránom, je úplne jasné, že už to neplatí,\" podčiarkol Kollár.
Zároveň upozornil, že vôbec prvýkrát sa už na záchrane Grécka budú podieľať nielen súkromní investori, ktorí odpíšu veľkú časť svojich dlhov, ale aj verejný sektor. \"Európska centrálna banka si odpíše úrokové výnosy z gréckych dlhopisov, ktoré nezákonne nakupovala dva roky, vo výške 12 miliárd eur. Na tejto strate sa priamo podieľa aj SR, keďže sme tiež súčasťou systému európskych centrálnych bánk,\" pripomenul poslanec.
Poukázal tiež na informácie z dôvernej správy o udržateľnosti gréckeho dlhu, ktorá počíta aj s pesimistickým scenárom. Ten by znamenal, že ešte v roku 2020 by dlh Grécka predstavoval 160 % hrubého domáceho produktu (HDP), teda rovnako ako dnes. Krajina by v takej situácii potrebovalo ďalšiu 245-miliardovú záchrannú pôžičku.
\"Vývoj potvrdzuje to, čo hovoríme už takmer dva roky. Peniaze mohli byť schválené nie na záchranu nezáchraniteľného Grécka, ale na vyfinancovanie škôd a strát, ktoré by vznikli z toho, že Grécko opustí eurozónu,\" myslí si Kollár.
\"Boli sme proeurovalovými politikmi dlhé mesiace zavádzaní a klamaní tvrdením, že pôžička Grécku a euroval sú dve rozdielne veci. Po tom, čo sa udialo v Bruseli dnes nadránom, je úplne jasné, že už to neplatí,\" podčiarkol Kollár.
Zároveň upozornil, že vôbec prvýkrát sa už na záchrane Grécka budú podieľať nielen súkromní investori, ktorí odpíšu veľkú časť svojich dlhov, ale aj verejný sektor. \"Európska centrálna banka si odpíše úrokové výnosy z gréckych dlhopisov, ktoré nezákonne nakupovala dva roky, vo výške 12 miliárd eur. Na tejto strate sa priamo podieľa aj SR, keďže sme tiež súčasťou systému európskych centrálnych bánk,\" pripomenul poslanec.
Poukázal tiež na informácie z dôvernej správy o udržateľnosti gréckeho dlhu, ktorá počíta aj s pesimistickým scenárom. Ten by znamenal, že ešte v roku 2020 by dlh Grécka predstavoval 160 % hrubého domáceho produktu (HDP), teda rovnako ako dnes. Krajina by v takej situácii potrebovalo ďalšiu 245-miliardovú záchrannú pôžičku.
\"Vývoj potvrdzuje to, čo hovoríme už takmer dva roky. Peniaze mohli byť schválené nie na záchranu nezáchraniteľného Grécka, ale na vyfinancovanie škôd a strát, ktoré by vznikli z toho, že Grécko opustí eurozónu,\" myslí si Kollár.
0
www.ZIVOTPO.sk
